fbpx

Bystrík Míček: Nikdy som sa nebál ísť do vecí, ktoré niekto iný označil za nemožné

written about us

Bystrík Míček: Nikdy som sa nebál ísť do vecí, ktoré niekto iný označil za nemožné

Vyštudoval transport dizajn a už počas školy pracoval pre svetové značky ako Volkswagen či Mercedes-Benz, kde navrhoval interiér aj exteriér vozidiel. Po diplomovke po ňom prahli viaceré automobilky, no on sa rozhodol ísť vlastnou cestou a založil dizajn štúdio WERKEMOTION. Bystrík Míček navrhuje stometrové lode, drony aj drobné šperky. Aktuálne tiež spolupracuje na vývoji dynamickej stoličky Neseda a s projektom EKMOS vytvára knižnicu digitálneho obsahu pre hry a umelú inteligenciu.

Bystrík, ako si sa dostal k priemyselnému dizajnu? Lákalo ťa už ako malého chlapca stáť pri zrode nových áut a zariadení alebo to bol skôr prirodzený vývoj?

Celé to začalo cez ABC-čko a jeho vystrihovačky. Neskôr, v ôsmich rokoch som si začal navrhovať vlastné vystrihovačky lodí a áut. Vymyslel som dizajn a hneď aj celú zostavu na vyskladanie. Napríklad lode, ktoré sa dali otvoriť a obsahovali kompletný interiér. Okrem toho som navrhoval aj architektúru, väčšinou pôdorysy s celým urban riešením. To vzniklo ako dopad animáku Dexter’s Laboratory. (smiech)

Ilustrácii, plagátovej tvorbe a grafike som sa začal venovať medzi 6. a 14. rokom na Základnej umeleckej škole v Humennom. S týmito výstupmi som tiež vyhrával rôzne súťaže pre deti a dorast v plagátovej tvorbe, ilustrácii a karikatúre na Slovensku, v Česku, Japonsku, Fínsku a Poľsku. To bola pre mňa veľká motivácia, pretože som mal pocit, že tvorím niečo, čo má hodnotu.

Ale vytváral som aj rôzne extrémy. Napríklad som si z papiera vyskladal celú dedinu, v ktorej som chcel nasimulovať požiar, tak som ju celú zapálil. (smiech) Stroje, autá, lode, vesmírne a sci-fi témy, na tom som fičal vždy. Seriály ako Airwolf, Hviezdna brána, Star Trek a podobne ma už ako dieťa kompletne zmanipulovali.

Myslíš si, že by mohol byť niekto dobrým dizajnérom aj bez rozvíjania umeleckých schopností v detstve?

Ale áno, dizajn je zručnosť, ktorá sa dá s dobrým mentorom naučiť. To hlavné, čo mi detstvo dalo, bol vzťah k tejto profesii. Bola to prirodzená súčasť mňa a nie iba nástroj na prežitie. Keď dnes riešim rôzne projekty, zadania alebo iba produkty okolo seba, vidím, ako veľmi nie sú všetky tieto veci dotiahnuté v ich statuse quo.

Je potrebné sa na veci pozerať ako na možný koncept, ale ty musíš vytvoriť iný a narušiť ten, ktorý už existuje. Nikdy som sa nebál ísť do vecí, ktoré som predtým nerobil alebo ich niekto iný označil za nemožné. To ma vždy tak dobre a zdravo vyprovokovalo. Mám rád vetu, že ak chceš mať niečo, čo si doteraz nemal, tak musíš urobiť niečo, čo si doteraz neurobil. Myslím, že sú to slová Thomasa Jeffersona.

Foto: Šimon Šiplák

Vytvoriť iný a narušiť ten, ktorý už reálne existuje? Napríklad?

Dizajn spolu s ďalšími profesiami, a tým myslím úplne všetky, bude v najbližších rokoch čoraz viac prepojovaný s počítačovou vedou a programovaním. Nemyslím tým len vytvorenie nejakých aplikácií, ale synergické prepojenie s kódom. Proces dizajnu bol za posledné dve desaťročia totálne zmenený príchodom počítačov a 3D technológií. Podobný obrat bude v blízkej budúcnosti spôsobený tým, keď začne byť dizajn vytváraný nielen dizajnérom, ale aj programom, prípadne ich vzájomnou kombináciou.

Ďalšie generácie detí, ktoré majú dnes okolo päť rokov, budú súčasťou takzvanej novej gramotnosti, ako to nazývam ja. To znamená, že ku klasickej zostave schopností čítať, písať a počítať pribudne aj programovanie Takto sa všetky profesné oblasti zmenia, pretože každý človek, či už to bude dizajnér, právnik, architekt alebo lekár, bude zručný aj v programovaní, čo mu otvorí totálne iný rozsah možností ako riešiť problémy alebo zadania v jeho oblasti.

K tomuto obrazu budúcnosti rád pripájam aj otázku šťastia jednotlivcov, pretože to dnes takmer nikto nerieši. Rozmachom sociálnych sieti v nás vzniká veľa mentálnych ťažkostí postavených na závisti, pocitu samoty, frustrácii a chorobnom porovnávaní. V budúcnosti bude potrebné nájsť odpoveď na otázku How to download happiness (Ako si stiahnuť šťastie, pozn. red.).

Čo sa týka narušenia produktu, ako príklad môže poslúžiť analógový fotoaparát, ktorý bol nahradený digitálnym fotoaparátom a celú túto oblasť navyše pozmenil Instagram. Príkladom môže byť tiež Uber, ktorý vylepšil taxi služby a Airbnb drahé hotely. A to všetko podľa mňa začalo Alanom Turingom.

Čo ťa dokáže pri práci inšpirovať?

Čokoľvek od kníh cez ľudí, nové inovácie, riešenia a rôzne kultúry. Ale otázku, čo je moja inšpirácia, ani veľmi nemám rád. V skutočnosti je to pre mňa skôr inšpiratívno-motivačný zmysel mojej práce a to, prečo robím to, čo robím, čo tým sledujem a chcem tým dosiahnuť. A to je priniesť aspoň minimálnu globálnu zmenu a upgrade pre všetkych.

V hlave mi víri množstvo produktov a služieb s potenciálom na zmenu, z ktorých sa snažím vyselektovať určité množstvo a reálne ich aj zrealizovať. Veľmi ma inšpirujú služby ako Uber, Airbnb, český Skypicker (dnes už Kiwi, pozn. red.) alebo Apple v rokoch 1997-2007. Inšpirujú ma najmä koncepcie, ktoré menia zabehnuté pravidlá. Napríklad bezplatné online vzdelávanie alebo kombinácia profesií. Ak posadíš jedno povolanie do iného a tým ho celé pretvoríš. Napríklad dizajnér, ktorý programuje alebo architekt, ktorý pôjde navrhovať vzhľad jedla, to je pre mňa neuveriteľne zaujímavé.

Vyštudoval si Ateliér transportného dizajnu na VŠVU v Bratislave. Potrebuje vôbec dizajnér vysokoškolské štúdium? Nie je to občas práve na škodu, že bude poškvrnený zabehnutými postupmi, ktoré môžu potlačiť jeho kreativitu?

Vzdelanie je veľmi dôležité, pretože vysoká škola dá študentom čas dozrieť a nájsť si témy pre svoj ďalší vývoj, networking a komunitu. Pedagógovia na väčšine vysokých škôl nemajú kontakt z realitou a učia rovnaké veci, ktoré študentom vtĺkali do hláv aj pred dvadsiatimi rokmi. A to je úplne šialené a zlé. Každých päť rokov sa všetko, aj kvôli internetu, veľmi rýchlo vyvíja a ak sa pedagógovia neposúvajú rovnakým tempom, výsledkom sú slabí študenti. Ale to nie je problém iba Slovenska. Dostávame portfóliá na spoluprácu aj z Francúzska, Nemecka, Česka, Talianska, Mexika či Indie a kvalita študentov je aj v týchto krajinách veľmi slabá, ale samozrejme že to nie je zapríčinené iba ich vinou.

Škola určite nepoškvrní kreativitu. Prvé roky človeku poskytne základné zručnosti, naučí ho kontext profesie, kresbu, 3D modeling, prototypizáciu, spoznávať materiály, prezentovať, a to všetko len tak doma samoštúdiom nezvládneš. Skutočne kreatívny vieš byť až vtedy, ak všetky tieto design skills už ovládaš a používaš ich bez toho aby si o tom vedel.

Pokiaľ nemáš dosť dobrý základ, tak sa nebudeš orientovať na tvorbu a dizajn, ale na to, ako niečo správne nakresliť alebo namodelovať. A to nie je dizajn, to je amaterizmus. Kreativita je výsledkom poctivo vytrénovaných skúseností, pretože bez nich ani poriadne nevieš, čo všetko môžeš urobiť. Si ako kôň s klapkami na očiach.

Foto: Šimon Šiplák

Skôr než potlačiť kreativitu, vie škola utlmiť tvoje ambície, pretože takmer všetky školy vychovávajú zamestnancov a učebné kroky pedagógov sú nastavené tak, aby si študenti v závere našli prácu. V potláčaní tvojej túžby vyniknúť im pomáha aj to, že úplne jednoduché veci sa na školách prezentujú ako veľmi zložité len preto, aby mali niektorí učitelia pocit vlastnej dôležitosti a pseudointelektualizmu.

 

read more: https://www.heroes.sk/bystrik-micek-rozhovor/

Transportation & Industrial design
2013-2019 © WERKEMOTION s.r.o.

[email protected]
+421 944 244 069

WERKEMOTION s.r.o.

  • IČO 47178094
  • DIČ 2023787425
  • IČ DPH SK2023787425
© 2013-2018 WERKEMOTION s.r.o. | www.werkemotion.com